Každý raz stratí mobil

Autor: Stanislav Griguš | 15.4.2011 o 19:00 | Karma článku: 9,37 | Prečítané:  2705x

Každý raz v živote stratí mobil, mne sa to stalo v pondelok, ponáhľal som sa na autobus a vypadol mi z vrecka. Rôzny sled drobných a neočakávaných udalostí mal za následok, že som ho stratil a takisto, že...

mobil_b.jpgChcel som stihnúť autobus o 16.40, takže som sa o pól vybral z izby. Neponáhľal som sa, keďže som vedel, že mám čas. Avšak keď som bol takmer na zastávke, pozrel som sa na hodinky na mobile a zbadal som, že už je 38. Pridal som do kroku. Keď som mal zastávku na dohľad, autobus na nej práve zastavil a začali nastupovať ľudia. Povedal som si, že už to asi nestihnem, keďže automat tlačí lístky dlho, avšak v tom momente som zbadal, ako si niekto kupuje lístok v stánku a uteká na autobus. Ja som si v stánku lístok nikdy nekúpil, ale to, že som zbadal chalana predomnou, ako si ho kupuje, spôsobilo, že som sa v rýchlosti rozhodol pre stánok aj ja. Celý nákup mi trval asi 4 sekundy a utekal som na autobus, ako som len vládal.

Tesne spolu so mnou dobehlo zopár ďalších, zavreli sa dvere a pohli sme sa. V tom som sa chcel pozrieť, koľko je teda hodín a či stíham na čas stretnutie o piatej. Keď tu zrazu, telefónu niet! Vrecko je prázdne! Pozerám na ostatné vrecká kontrolujem, či náhodou nie som mimo a držím telefón v druhej ruke, ale nie. Telefónu nikde. V tom ma napadlo, že mi musel vypadnúť keď som utekal. To všetko sa odohralo behom pár sekúnd a ja som sa ešte z okna stihol pozrieť na zastávku, či tam telefón niekde neleží. Vystúpil som hneď na prvej zastávke a utekal som späť. Dôkladne som si popozeral každé jedno miesto trasy, ktorou som bežal, pýtal som sa okolostojacich ľudí, či náhodou niečo nevideli, ale bohužiaľ nikto nič.

Prišiel ďaľší autobus. Nastúpil som a išiel. Stále som to stíhal viacmenej akurát. V Eurovei som sa stretol s Ivanou a prvá otázka tentoraz nebola „Ako sa máš?" ale „Rýchlo mi požičaj telefón!" Zavolal som si, ale ozvala sa odkazovka. To bola tá najhoršia možnosť. Dúfal som, že ak by niekto zdvihol, dohodol by som sa s ním, pozval by som nálezcu na pivo. Samozrejme som si tak naivne a tajne dúfajúc zavolal o pár minút opäť, ale samozrejme opäť odkazovka.

mobil_c.jpgK mojej strate viedla samozrejme moja chvíľková nepozornosť, avšak vzhľadom na akýsi motýli efekt k tomu viedlo omnoho viac udalostí. Mobil mi vypadol z vrecka nohavíc s voľnejšími vreckami, ktoré až tak nezvyknem nosiť a ani ten deň by som si ich nezobral. Avšak pár dní predtým som si na jazere roztrhol rifle na kolene, keď som si kľakol a chcel som odfotiť vodného pavúka na hladine. Ak by tam ten pavúk nebol v momente, keď som sa pozeral tým smerom, rifle by boli v poriadku. A vlastne by som pri tom jazere ani nebol, ak by ten deň bolo škaredé počasie. Ale ak by predsalen bolo pekné počasie a bol by som tam, tak by som nič nefotil, ak by som si v lete nekúpil nový fotoaparát. Ten som si vlastne ani neplánoval kúpiť, rozhodol som sa tak až po dlhšom rozhodovaní a silným podnetom bola aj novinka na trhu s video režimom. O kúpe fotoaparátu by som teda ale to leto vôbec neuvažoval, ak by sa mi nebola pokazila kamera, ktorú potrebujem k svojej práci. Keď sa ale vrátime späť k jazeru, tak by som tam nebol, ak by sa nám neposunula písomka, inak by som sa učil, teda povedzme si pravdu, tváril by som sa, že sa učím. Ale ak by sa predsalen všetko predtým udialo tak, ako sa udialo, tak v pondelok by som možno ani nikam nešiel, ak by mi do toho vošlo čosi súrne. Pôvodne sme boli dohodnutí už o druhej, ale rôzne zdržania a povinnosti to oddialili na piatu. Vlastne som si ja v rannej únave zle zapamätal text smsky a chcel som ísť už na štvrtú. Po ujasnení som ale išiel na tú piatu a chcel som ísť autobusom už 16.30 z Mlynskej, ale v poslednej chvíli som si povedal, že idem až 40. A tak sa stalo, čo sa stalo.

Nemal som telefón. A nech sme sa s Ivanou rozprávali o čomkoľvek, vždy sme sa prepracovali k tomu, že nemám telefón. Ešte aj v električke, ako naschvál, sa skupinka mladých musela nahlas baviť o tom, kto si ide dať aký paušál. Každopádne som sa zmieril s tým, že si budem musieť kúpiť nový, dokonca som sa rozhodol pre druhého operátora a aj vymeniť kredit za paušál.

Po pár hodinách som sa vracal na izbu. Až cestou na internát, keď som už bol sám, som začal premýšľať viac o tom, čo sa stalo. Budem musieť venovať veľa času, kým všetkým svojim známym dám vedieť svoje nové číslo, ale najmä, budem musieť obetovať časť z rozpočtu na jedlo, keďže na nič iné ani rozpočet nemám.

Prichádzal som na izbu a už som mal premyslené, čo poviem ako prvé spolubývajúcim. Vošiel som, nadýchol som sa a pozerám, telefón je na stole! Krátky moment som si myslel, že som bol úplne mimo a telefón som nestratil, ale zabudol na izbe. Avšak spolubývajúci Jakub mi hneď povedal neuveriteľnú vec. Vraj zaklopal na izbu neznámy chalan a doniesol telefón so slovami, že akurát keď prechádzal okolo, tak videl, že mi telefón vypadol z vrecka počas behu na autobus. Tak ho hneď zobral a doniesol na túto izbu, keďže ma pozná z videnia a zdá sa mu, že tu bývam. Celé to trvalo iba pár sekúnd a Jakub si už nepamätá, ako vyzeral. Nenechal na seba žiaden kontakt, ani nevysvetlil z kadiaľ ma pozná a ako vie, že bývam práve tu. Každopádne veľmi ďakujem neznámemu a ak to náhodou čítaš, príď ešte raz, pozývam ťa na to pivo! Aj na dve!

mobil_a.jpgTáto situácia bola ďalším neuveriteľným sledom udalostí. Ja poznám z videnia mnoho ľudí, naozaj iba z videnia, netuším vôbec kto sú, iba ich často stretávam či už na obede alebo inde na intrákoch. Ak vám na niekoho náhodne spadne zrak viackrát, zapamätáte si ho. Nálezca môjho telefónu ma musí tiež takto poznať. A neuveriteľnou náhodou asi niekedy išiel okolo, keď som vchádzal do svojej izby a ďalšou náhodou šiel v tej sekunde okolo zastávky a v momente keď mi vypadol telefón, pozeral sa akurát tým smerom. Aká je pravdepodobnosť, že sa to stane?

Rôzne nečakané udalosti nám prinášajú dobré, zlé, predvídateľné a aj neuveriteľné veci do života. Nikdy nevieme, čo, kde a kedy môže spôsobiť niečo úplne iné v budúcnosti. Všetko je prepojené a motýli efekt funguje neustále a dokonale. Aký má len jednoduchý život ten vodný pavúk na jazere. Ovplyvniť ten náš život môžeme iba my sami, ale aj tak nikdy nevieme, čo iné nás vďaka tomu čaká. Ja som sa o tom presvedčil v ten pondelok, jedenásteho apríla. Ako povedala Ivana, bol to prvý prvý apríl, a celkovo celý apríl je šialený a apríl ešte neskončil. Tento deň bol proste jedným z dní, keď si poviete:
"Toto nevymyslíš, to je život."


mobil_fb2.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?