Škoda že je ...

Autor: Stanislav Griguš | 17.5.2011 o 21:15 | (upravené 17.5.2011 o 22:35) Karma článku: 6,56 | Prečítané:  1413x

„Dobré ráno!" „Hmmm, dobréé." „Raňajky do postele, nech sa páči pre slečnu!" Dohodol som sa s jej spolubývajúcimi a pustili ma ráno k nim. Niežeby som vstal tak skoro, školu sme mali až o desiatej, ale raňajky do postele ju vždy potešia a keďže má dnes ťažkú písomku, tak si aj zaslúži.

lista.jpg

„Držím ti palce" a nevravel som to len tak, a myslím, že to aj pomohlo. Vyšla z posluchárne s úsmevom, aj keď nie úplne od ucha k uchu. „Tak si zaslúžiš odmenu" vravím jej pošepky a strácam sa v dave, keďže už meškám na prednášku. Cestou zo školy som jej kúpil kvietok. Taký za 15 centov, viete. Ale v skutočnosti má cenu zlata. Vymením ho za jej úsmev a ten je na nezaplatenie.

Zobral som ju tam, nemôžem vám povedať kam, lebo je to prekvapenie. Spýtajte sa jej. Je to tuším niekde nad dúhou, lietajú tam vtáky a sny sa tam stávajú skutočnosťou. Presedíme a prerozprávame tam vždy dlhé hodiny a potom nikdy nestíhame s povinnosťami, ale neľutujeme. Rozprávali sme sa o tom, z čoho sa radujeme, čo nás trápi, kto nás čím dnes, včera či pred týždňom opäť nahneval a kto potešil. Prešli sme sa aj popri rieke. Hovorili sme o našich ideách do budúcnosti, našich zážitkoch v minulosti a užívali sme si prítomnosť. Spomínali sme ľudí, ktorí prišli alebo odišli z našich životov, ľudí, ktorých sme mali radi a ktorých sme nenávideli.

Boli sme potom aj na obede, či večeri, či koľko bolo hodín. A potom sme zase presedeli na tráve nejakú tú chvíľku. Aj keď iba v tichu. Držali sme sa za ruky. A jasné že sme si dali aj zmrzlinu, veď je teplo. A stihla stretnúť aj svoju kamošku, zase som pol hodinu nemal čo povedať a oni kecali a kecali. A s mamou tiež pretelefonovala hodnú chvíľu, ešteže nie s mojou.

„Ja som škaredá" vraví mi stále. Ale stále. „Ale ty, si najkrajšia, naozaj!" Naozaj je. Zatancovali sme si. Len tak na chodníku a bezdôvodne a bez hudby. Okolo preleteli motýle. Tancovali sme len chvíľku.

„Prídeš večer ku mne, pozrieme si film." „Áno, jasné." Medzitým som sa stihol aj niečo málo naučiť a spraviť čosi do práce. A aj sme sa pohádali. Cez internet. Že prečo ešte nemám čas. Ale mal som termín a zarábam pre ňu. Pôjdeme v lete na výlet do Paríža. Ale nehnevala sa naozaj, určite nie, potom už prišla. Spolu sme si čosi navarili. Ona varila, ja som sa pozeral. Psychická podpora, viete. A film bol dojímavý, s hlbokou a vznešenou myšlienkou pre celý náš svet. A zajtra je nový deň a všetko môže byť inak. Ak budeme naozaj, naozaj chcieť.

„Dobrú noc!" „Hmmm, dobrúú."

Pritúlili sme sa k sebe. Zaspali sme. Mám ju tak strašne rád. A možno, že ju aj.., hmm, ale to nie, je to škoda. Škoda že je ... iba vymyslená. Tam niekde nad dúhou, kde sa sny stávajú skutočnosťou.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?