Stanislav Griguš- natáčam filmy, videoklipy, robím grafiku a píšem blog- som realista a optimista- a mám sen,.. nepoviem :) Zoznam autorových rubrík: Život vysokoškolský, Táto Zem sa točí príliš rýchlo, Občas sa ma pýta, Niekde nad dúhou, Toto nevymyslíš, Všetko zdá sa nejasné, Ľudia, ľudia, čo nespíte?, Who cares?
Nikto s nikým, každý za seba a každý s každým, všetci za jedného, jeden za všetkých, aj pre všetkých. Ale aj tak každý sám. A nikdy nikto nikde ale aj tak každý stále všade. Každý ticho a hlavne poriadne nahlas, preto jeden s druhým s tretím, bez štvrtého s piatym. A štvrtý s piatym s tretím bez prvého s druhým. Takže vlastne stále sám.
Po mesiaci idem konečne domov na Veľkú Noc. Lístok na vlak som si bol kúpiť už pred týždňom, lebo v deň cesty by som miestenku už určite nedostal. Z Bratislavy do Popradu som sa rozhodol ísť v štvrtok rýchlikom o 10.10, lebo som vedel, že na skorší by som asi nevstal. Ráno som dobalil posledné veci a šiel som dolu na zastávku Slávičie Údolie.
Všetci vieme, čo je slovenský obľúbený šport. Každý z nás sa s ním už stretol, niektorý trochu prehnane veľa, niektorý s mierou a niektorý len jemne očuchali. Patrím medzi ten priemer. Vždy si dám, ale nie priveľa. Iba tak, aby som vedel, čo robím a aby som nerobil príliš abstraktné rozhodnutia mimo zmyslov. Našťastie sa zúčastňujem iba takých krúžkovíc, chodbovíc, či izbovíc, kde sa zídeme vždy len tí priemerní a len málokto skončí tak, že sa ráno zobudí nevediac o svete niekde pod schodmi. Avšak priemer neznamená podpriemer! Preto sa na takých akciách stáva hocičo.
Áno, aj ja mám nick na pokeci. Kto dnes nemá? Ale zásadne si píšem iba s ľuďmi, ktorých poznám osobne. A určite písaním netrávim šesť hodín denne a nepíšem na sklo každú minútu, čo práve robím, lebo skutočne pochybujem, že niekoho, kto ma vôbec nepozná a je odo mňa vzdialený 500 km, zaujíma, že práve jem jogurt a potom pôjdem s kamošmi do Polusu.
